Náhoda alebo intuícia?

Autor: Eva Pechova | 27.4.2013 o 17:14 | Karma článku: 5,08 | Prečítané:  415x

  Raz, bolo to v čase vianočnom, som sedela sama v obývačke. Máme tam staré ruské hodiny, ktoré môj, vtedy už mŕtvy otec, zvykol občas natiahnuť a potom vždy v celú hodinu odbíjali presný čas. Mne tento zvuk kedysi dávno znepríjemňoval pozeranie televízie, ale inák som mala ich hlboké a pomalé bim-bam celkom rada. Preto som sa rozhodla staré hodiny zo skrine zobrať a natočiť. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som vo vnútri hodín našla asi 3000 SK a 25 libier. Neviem, aká sila ma vtedy osvietila, nikdy predtým ani potom mi hodiny nenapadlo "pustiť". Bolo to presne v čase, keď Slovensko v januári prechádzalo na euro, takže som takto dostala posledny vianočný darček od môjho otca.

Mal môj otec dobre vyvinutú intuíciu, keď mi náhodne povedal: "Hľadaj ten blatník", presne na mieste, kde som pred pár dňami spadla z bicykla a stratila ho? Nemohol ani len tušiť, kde sa to stalo. Bicyklovala som sa kade – tade. Alebo, ked som bola niekde s kamoškou, vždy presne vedel kde som bola, aj čo sme robili (že sme sa hrali v lese a podobne).

Minule som bola v meste a nevedela som sa rozhodnúť či ísť domov o jednej vlakom alebo o druhej autobusom. Chvíľu som stála a rozmýšľala, či počúvala svôj 6. zmysel, čo bude lepšie. Nakoniec som šla autobusom o druhej. Pri autobuse som stretla kamošku, ktorá mi povedala , že vlak čo mal ísť o jednej, hodinu meškal a išiel tiež až o druhej. Náhoda či intuícia??

Moja rodina - jej pragmatická časť-mama a bratia na intuíciu neveria. Podľa nich je všetko náhoda. Že vraj niektoré znamenia (Ryby, Škorpióny) sú viac citlivé a vnimavé na duchovno a tie zvláštne veci, ktoré sa dejú medzi nebom a zemou alebo ženy po 50-tke by mali mať lepšie vycibrenú intuíciu.

Tieto dni (aj keď ešte nemám 50) sa snažím nejako aktivovať svoju intuíciu, aby som sa vedela správne rozhodnúť, vybrať si ten správny smer a odhadnúť, čo mi ktoré rozhodnutie prinesie. Teší ma, keď som v správnom čase na správnom mieste, stretnem ĺudí, ktorých stretnúť potrebujem a viem, kedy mám kde ísť. Možno túto schopnosť mám, len tomu musím veriť. Že robím dobré rozhodnutia, viem čo mám kedy urobiť a čo nie. Verím tomu, že viem. Aj keď dakedy sa to nezdá. Nepočujem žiadny vnútorný hlas. Väčšinou je vo mne ticho a mam pocit, že sa riadim rozumom. Ale možno nie.

Môj ex-priateľ mi tvrdil, že jeho logika a intuícia mu hovorí, že mi dvaja máme byť spolu. Páčilo sa mi, že on mladý chalan počúval srdce i rozum a že srdce nazval intuíciou a rozum logikou. Asi to boli len prázdne slová, keďže už spolu nie sme. Ja keď som bola mladšia nad podobnými vecami som sa nezamýšlala, a ak áno, tak som si to neuvedomovala.

Čo by som však určite nazvala prácou podvedomia/intuíciou/duchovnou prácou je obraz, ktorý som v začiatkoch nášho vzťahu namaľovala. Pracovala som vtedy ako dobrovoľníčka s ľuďmi so psychickýmu problémami, práca bola zameraná na Art therapy-terapiu umením. Začala som maľovať svoju rodnú obec s vodopádom, jedna pani mi radila, že mám obraz otočiť dolu hlavou, čiže nejaké farby pretiekli a výsledkom je obraz zobrazujúci dvoch ľudí- muža a ženu a títo dvaja sú navzájom prepojení. Ja sama, moja vedomá časť tento obraz určite nenamaľovala. Takže ako to všetko vzniklo? Úplnou náhodou?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?